Martin Gál
Keď svet vie byť hnusné emo
PoZErAl som sa do pohára ako čas pláva v mojom čaji. Nerozpustený cukor sa ešte stále točil na dne. Aj to dievča v mojej hlave. Aj všetky veci čo sa stali, všetko znova a znova. V ruke som držal mobil, ruka sa triasla a nevedel som ako začať. KeĎ som 30ty raz napísal „ahoj“ a zmazal, rozhodol som sa pre „cau“. Pohár bol prázdny, srdce plné emócií a ja som sa presunul od najtažšieho k najdôležitejšiemu.